Meno a priezvisko
Z OOU
[upraviť] Meno a priezvisko
Každý z nás vie čo to vlastne meno je. Ale nie je meno ako meno. Aj keď sa v bežnom styku pre označenie mena a priezviska používa len slovo meno, zákon o mene a priezvisku medzi nimi prísne rozlišuje aby bolo možné upraviť niektoré ďalšie vzťahy. Preto keď hovorí o mene, má na mysli tzv. krstné meno alebo mená.
Teda "meno" osoby, ktorá sa narodila na území Slovenskej republiky, sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu. Ak druhý rodič nie je známy, meno osoby sa určuje vyhlásením jedného z rodičov. Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku.
To je postup určenia mena, ktorý pamätá snáď na všetky životné situácie. Ale pre mnohých ľudí sú dôležité najmä ďalšie ustanovenia tohto zákona, ktoré umožňujú dať dieťaťu aj viac mien, a to dokonca cudzojazyčných najviac však tri. V úradnom styku ale používa len jedno, a to meno zapísané v matrike ako prvé.
Samozrejmosťou je v našom práve je, že sa nemôžu dávať mená hanlivé alebo neosobné, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé.
K priezviskám snáď len toľko, že ich nadobúdanie tiež upravuje tento zákon a pripúšťajú sa za určitých okolností aj dve.
Podľa zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.
