Osobitný zákon
Z OOU
Obsah |
[upraviť] Úvod
Osobitný zákon je alebo presnejšie spracúvanie osobných údajov, pre ktoré je právny základ ustanovený v osobitnom zákone je v Slovensko právnom systéme častým javom. Jeho najzreteľnejším znakom je skutočnosť, že prevádzkovateľ nepotrebuje súhlas dotknutej osoby ako aj to, že samotné spracúvanie upravuje zákon odlišný od zákona o ochrane osobných údajov.
[upraviť] Čo hovorí zákon o ochrane osobných údajov?
Paragraf 7 odsek 3: „Súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a).“
Paragraf 7 odsek 6: „Zoznam osobných údajov podľa odseku 3 a § 9 ods. 1 písm. a) možno nahradiť rozsahom osobných údajov len vtedy, ak vzhľadom na účel spracúvania osobných údajov ustanovený v osobitnom zákone sa nedajú vopred konkrétne určiť jednotlivé osobné údaje, ktoré majú byť predmetom spracúvania; prevádzkovateľ je povinný pri takomto spracúvaní osobných údajov postupovať podľa § 6 ods. 1 písm. d) s výnimkou tých prevádzkovateľov, ktorí spracúvajú osobné údaje na účely súdneho konania a v súvislosti s ním. Zoznam tretích strán podľa odseku 3 a § 9 ods. 1 písm. a) možno nahradiť určením okruhu tretích strán len vtedy, ak vzhľadom na povahu veci nemožno vopred špecifikovať jednotlivé tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, alebo ak tretie strany tvoria skupinu subjektov s rovnakým predmetom činnosti a vykonávajú spracúvanie osobných údajov na rovnaký alebo rovnaké účely, prípadne ak zloženie takejto skupiny podlieha neustálej zmene.“
[upraviť] Ako to funguje?
Zákon o ochrane osobných údajov teda pripúšťa možnosť, že by spracúvanie osobných údajov mohlo byť upravené aj v zmysle európskej legislatívy upravené inými právnymi normami. Keďže však otvorene hovorí o osobitnom zákone, nepripúšťa použitie normy nižšej právnej sily ako je zákon. Z toho jasne vyplýva, že keby chcel zákonodarca týmto spôsobom ustanoviť spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb trebárs aj nejakým štátnym orgánom, nestačila by vyhláška rovnako ako by bolo nedostatočné aj nariadenie vlády. Vyžaduje sa teda norma s právnou silou zákona. Keď teda takýto zákon existuje, prevádzkovateľ ním oprávnený na spracúvanie osobných údajov nepotrebuje disponovať súhlasom dotknutých osôb na to aby v medziach príslušného osobitného zákona plne v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov spracúvanie uskutočňoval.
[upraviť] Čo musí obsahovať osobitný zákon?
Požiadavky zákona na ochranu osobných údajov sa však určením právnej sily osobitnej normy nekončia. Od osobitného zákona vyžaduje aj určité obsahové náležitosti, ktorých cieľom je zabezpečenie určitej úrovne právnej istoty, ktorú by v právnom štáte mala mať každá dotknutá osoba. Zákon o ochrane osobných údajov stanovuje, že osobitný zákon, ktorý má byť spôsobilým právnym základom pre spracúvanie osobných údajov musí ustanoviť:
• zoznam spracúvaných osobných údajov;
• účel ich spracúvania;
• okruh dotknutých osôb.
V prípade, že by sa mali osobné údaje z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, osobitný zákon musí ešte ustanoviť aj účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak zákon o ochrane osobných údajov neustanovuje inak.
[upraviť] Čo ak zoznam údajov nie je možné presne vymedziť?
Aj takáto možnosť môže nastať a v prípade, že by ju zákon o ochrane osobných údajov opomenul upraviť, spôsobila by zákonodarcom ako aj prevádzkovateľom existujúcim v zmysle osobitných zákonov nemalé starosti. Existujú totiž prevádzkovatelia, pre ktorých určite nie je možné pripraviť zoznam osobných údajov, ktoré môžu spracúvať s tým, že iné osobné údaje sú pre nich v tomto kontexte zakázané. Typickým príkladom je polícia. Ťažko si niekto predstaví policajta, ktorý pri výkone svojej policajne práce, keď napríklad zisťuje informácie o osobe podozrivej zo spáchania trestného činu či priestupku ešte premýšľal o tom či náhodou o tejto osobe nezískal viac osobných údajov ako mu zákon č. 171/1990 Zb. o Policajnom zbore v roli osobitného zákona umožňuje. Toto by bol nezmysel. Preto zákon o ochrane osobných údajov umožňuje v niektorých prípadoch nahradiť zoznam osobných údajov rozsahom.
Tento prípad nastáva, ak vzhľadom na účel spracúvania osobných údajov ustanovený v osobitnom zákone nie je možné vopred konkrétne a presne určiť jednotlivé osobné údaje, ktoré majú byť predmetom spracúvania. Keď sme už zašli k policajtom pre praktickú ukážku nemožnosti určenia zoznamu údajov, ukážeme si na ich zákone č. 171/1990 Zb. o Policajnom zbore ako v skutočnosti vyzerá nahradenie zoznamu osobných údajov rozsahom.
Paragraf 69 odsek 1 zákona o Policajnom zbore znie: „Policajný zbor spracúva podľa tohto zákona a osobitného zákona informácie a osobné údaje zhromaždené pri plnení úloh Policajného zboru vrátane informácií a osobných údajov poskytnutých zo zahraničia v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie.“
„V rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie“, to je tá formulka, ktorá políciu oprávňuje spracúvať osobné údaje dotknutých osôb bez toho aby mala určený nejaký zoznam.
Nemožno ešte opomenúť skutočnosť, že takýto prevádzkovateľ musí v zmysle § 6 odsek 1 zákona o ochrane osobných údajov zabezpečiť, aby sa spracúvali len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. To však neplatí pre tých prevádzkovateľov, ktorí spracúvajú osobné údaje na účely súdneho konania a v súvislosti s ním.
Podobne možno nahradiť zoznam tretích strán ich okruhom, ale iba vtedy ak ich vzhľadom na povahu veci nemožno vopred špecifikovať alebo ak tvoria skupinu subjektov s rovnakým predmetom činnosti a vykonávajú spracúvanie osobných údajov na rovnaký alebo rovnaké účely, prípadne ak zloženie takejto skupiny podlieha neustálej zmene.
