Trestné právo

Nový Trestný zákon (TZ) priniesol zmeny aj v oblasti ochrany osobných údajov. Starý Trestný zákon v § 178 a jeho troch odsekoch trochu ťažkopádnym spôsobom, ale predsa uvádzal do života možnosť trestnoprávneho postihu pre páchateľov trestných činov na úseku ochrany osobných údajov. Nový TZ sa s touto vecou vyrovnal elegantnejším a z právneho pohľadu čistejším spôsobom. Nejde ani tak o redukciu rozsahu textu týchto ustanovení, no pozitívny je fakt, že došlo k zjednotenie terminológie. Kým starý TZ hovoril o neoprávnenom oznámení alebo sprístupnení, nový sa pustil po inej ceste a použité pojmy sú zhodné so slovníkom, ktorý používa zákon o ochrane osobných údajov. Po novom tu máme neoprávnené poskytovanie osobných údajov, sprístupňovanie osobných údajov či zverejňovanie osobných údajov. Čiže s definovaním neoprávneného skutku by už nemal byť problém.

Paragraf 374 nového Trestného zákona

Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi

(1) Kto neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní

a) osobné údaje o inom zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním ústavných práv osoby, alebo

b) osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie a tým poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2) Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním vážnu ujmu na právach dotknutej osoby,

b) verejne, alebo

c) závažnejším spôsobom konania.

Odsek 1 písmeno a)

Čo sa zmenilo? V zásade veľa nie. Trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi sa možno dopustiť viacerými spôsobmi a to poskytnutím, sprístupnením alebo zverejnením osobných údajov, za predpokladu, že pre to nie je právny dôvod. K naplneniu skutkovej podstaty môže dôjsť, keď páchateľ poskytne, sprístupní alebo zverejní osobné údaje o inom zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním ústavných práv osoby. Takýmto spôsobom môže tento trestný čin z pohľadu trestného práva spáchať ktokoľvek, no z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov logicky hlavne osoba, ktorá má k údajom v tejto súvislosti zhromažďovaným prístup. Teda páchateľom bude hlavne oprávnená osoba prevádzkovateľa informačného systému. Ani zďaleka to však neplatí výlučne. Prvotné poskytnutie a sprístupnenie je ale na oprávnenej osobe. Ktokoľvek iný môže či skôr z pohľadu nového Trestného zákona nemôže poskytovať, sprístupňovať a zverejňovať takéto osobné údaje len za predpokladu, že mu už predtým boli neoprávnene poskytnuté alebo sprístupnené.

Osoba iná ako oprávnená osoba však môže spáchať tento trestný čin aj bez pochybenia oprávnenej osoby. A to tak, že k osobným údajom o inom zhromaždeným v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním jeho ústavných práv príde bez jej pričinenia. Spôsobov je viacero, ale najjednoduchším je asi využitie nedostatočných bezpečnostných opatrení, ktoré majú chrániť informačný systém obsahujúci osobné údaje. Za takúto bezpečnostnú dieru však podľa § 15 zákona o ochrane osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ. Bez ohľadu na to, kto takýmto spôsobom neoprávnene nakladá s osobnými údajmi, musí ísť o osobné údaje o inom zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním ústavných práv osoby. Tieto údaje nachádzame spravidla v registroch, informačných systémoch orgánov verejnej moci. Je teda jasné, ktorým smerom právna úprava zameriava svoju pozornosť.

Odsek 2 písmeno b)

Poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie a tým porušiť všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť môže iba páchateľ trestného činu, ktorého skutkovú podstatu nájdeme v písmene b) druhého odseku paragrafu 374 nového Trestného zákona. A fyzická osoba, ktorá prichádza do styku s osobnými údajmi v rámci svojho pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru, členského vzťahu, na základe poverenia, zvolenia alebo vymenovania alebo v rámci výkonu verejnej funkcie je podľa § 4 odsek 4 zákona o ochrane osobných údajov oprávnená osoba. Takže tu si môžeme byť na istom, že len takto (z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov) špecifický subjekt môže byť v tomto prípade páchateľom.

Netreba zabúdať aj na skutočnosť, že trestný čin je spáchaný iba ak bola porušená povinnosť ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom. V tomto predpise vidím zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Plnenie povinností ním ustanovených a teda ochrana osobných údajov je aj predmetom ochrany tohto ustanovenia Trestného zákona.

Odsek 2 písmeno a)

V odsekoch nasledujúcich po prvom odseku paragrafov osobitnej časti Trestného zákona sa spravidla nachádzajú kvalifikované skutkové podstaty trestných činov. Je to tak aj v tomto prípade. Pod písmenom a) sa skrýva konanie páchateľa ktorým spôsobí vážnu ujmu na právach dotknutej osoby. Za vážnu ujmu na právach dotknutej osoby možno považovať poškodenie jej povesti v rodinnom živote, v zamestnaní a pod.

Odsek 2 písmeno b)

Druhý odsek písmeno b) páchateľ naplní, ak tento trestný čin spácha verejne, čo je vlastne aj priťažujúcou okolnosťou. Čo znamená verejne, určuje Trestný zákon takto:

„Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný

a) obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo

b) pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami."

Odsek 2 písmeno c)

Druhý odsek písmeno c) prichádza do úvahy, ak bol spáchaný závažnejším spôsobom konania. Závažnejším spôsobom konania sa podľa paragrafu 138 Trestného zákona rozumie páchanie trestného činu:

a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,

b) po dlhší čas,

c) surovým alebo trýznivým spôsobom,

d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,

e) vlámaním,

f) ľsťou,

g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,

h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,

i) organizovanou skupinou, alebo

j) na viacerých osobách.

Záverom

Na záver snáď ešte toľko, že nový Trestný zákon nám priniesol aj novinku v podobe rozdelenia trestných činov do dvoch kategórií. Sú to prečiny a zločiny. Skutkové podstaty trestných činov oboch odsekov § 374 zaraďuje do skupiny prečinov. A samozrejme treba pripomenúť, že subjektívna stránka týchto trestných činov spočíva v úmyselnom zavinení.

Ako sa bude toto ustanovenie ďalej držať ešte asi len uvidíme. Už len samotná jeho existencia však snáď preventívne pôsobí na všetkých potenciálnych páchateľov, lebo právo na ochranu osobných údajov je ústavným právom všetkých ľudí na Slovensku.